Každé ráno teraz vstávam o 05.20 h. Každé ráno cestujem hodinku do Bratislavy. Je to zážitok. Najprv ľudkovia z nemenovanej obce pekne každé ráno čakajú v rade na autobus. Raz som dokonca bola prvá!!! Mala som potom k dispozícii všetky miesta v autobuse! Ale ja už mám svoje miestečko. Je moje na dva týždne. Hneď, ako sa usadím, strčím si do uší sluchadlá a počúvam a rozmýšľam. Moje oblúbené činnosti :). Pozorujem ľudí ako nastupujú, ako rozmýšľajú ku komu a kam si prisadnúť. Každý má nejakú tú svoju logiku. Mladí sa tlačia dozadu /snažím sa medzi nich zapadnúť/, panie v stredných rokoch majú radi istotu, ktorú im poskytuje predná časť autobusu. Niekto spí, niekto hľadí z okna. Na jednej zastávke už s očakávaním hľadím z okna aj ja. Každé ráno sa tam predvádza jeden dedinský oriešok /rozumej pes/. Podľa mňa len čaká na autobus, aby mohol začať predvádzať svoje kúsky. Dnes, kým pristúpili noví cestujúci sa stihol 2 razy vycikať. Šikovný. Niekedy sa krúti okolo vlastnej osi, niekedy len tak hľadí na autobus. A ja sa neho usmievam. A on ma možno ani nevidí. Pristupujú ďalší. Och, ani ja už nebudem sama. Aká radosť! Vysoký mladý muž si ku mne prisadá. Ja počúvam rádio a tvárim sa, že nič. Aj včera sedel vedľa mňa. Žeby? :) Hneď mám pocit, že sme nejako spojení. Aspoň tými sedadlami. Nohy máme blízko pri sebe, plecia sa nám dotýkajú. To nemôže byť predsa len tak! Sme tu dvaja, proti celému autobusu! A on tom ani nevie. V strede autobusu, presne v mojom výhľade stoja dvaja mladí zaľúbenci. Najprv ich pozorujem s úsmevom, s pochopením. Ale po chvíľke, keď ona začne fúkať do ucha jemu, prestáva ma to baviť. Musia TO robiť? Musia byť šťastný? Uvedomujem si, aká som odporná. Keď TO nemám ja, tak nech potom nikto. Závidím. Jasné, že áno. Sústredím sa radšej na Miňa z FUN rádia, ako sa snaží prespievať nejakú pesničku a ako sa mu to nedarí. Usmievam sa. Pohoda. Môj spolubojovník vystupuje. Ani sa na mňa nepozrie. Asi sa s ním prestanem rozprávať! :) Veď počkaj zajtra. Cestujem posledný krát!! Budeš ľutovať! No, dosť bolo vyhrážok. Vystupujem. Dovidenia autobus, zase zajtra.... :)
Komentáre