spúšťam sa po lane
tebou je pretkané
otváram okno
vzduch sa ma dotkol
zahládzam stopy
nech neviem kto si
skrývam sa v dlani
chceme byť sami
len ja a moja vec...
bude môj milenec
zhasínam všetky depky sveta
vo vzduchu niečo sladké lieta
/a kamene to nie sú/
Komentáre
páčia sa mi tvoje básne
Lusia, tvoje verše sú ako klopanie osudu...
hm, moja návšteva má diabolské číslo 666... osud???
Opäť neskoro,
oki :)
Lusia, to nemôže byť náhoda...